Cisári sú nahí
/jar 1940/
Slovensko ako vazalský štát v područí nemeckej okupácie a jej vládneho režimu je čoraz viac zaťahované do mocenského zápasu imperialistov.
Ide o veľa. Tuka, Mach, snem, noviny, všetko priznáva a hovorí o veľkej nespokojnosti ľudu. Aby sa utíšila verejná mienka, nastáva plán B - demagógia na oklamanie národa. Heslá vyzývajú Slovákov za "revolúciu proti biede", "boj proti kapitalistom","boj za nový spoločenský poriadok". Tuka a Mach podvodne oznamujú nespokojným masám zvýšenie platov, ale na neurčitý termín, lebo štát a kapitalistická výroba by v tomto čase strádala. Podvedený národ má byť znova podvedený. Ide o rovnaký pokus ako u Hitlera, ktorý vyhlasuje boj proti kapitalizmu a svoj režim označuje za protikapitalistický. Cieľom tejto dezinformačnej kampane je to, aby podvedený ľud neopustil svojich vodcov a nezačal sám hľadať východiská. Národ má byť presvedčený, že nie komunisti, ale kapitalisti povedú boj proti kapitalizmu! Že nie komunisti, ale kapitalisti odstránia svoj prehnitý a rozvrátený neporiadok a povedú ľud k svetlým zajtrajškom!
Ak skúmame, prečo sa Tuka a Mach zo dňa na deň stávajú veľkými revolucionármi, pochopíme, že ide o strategický ťah sebazáchovy. Od Tuku a Macha až po Sidora ľudácki vodcovia sľubujú slovenskému národu, že "autonómia" a potom "samostatný slovenský štát" pod ich vedením navždy vyriešia pre Slovákov otázku chleba, pôdy a národnej slobody. Aká je však skutočnosť po 1.roku Tiso-Tukovho režimu?
Slovensko namiesto hospodárskeho, národne a štátne suverénneho a slobodného štátu sa stalo vazalským satelitom, kolóniou nemeckého područia. Hospodárska výroba, dovoz a vývoz, suroviny a pod. sú plne pod kontrolou nemeckých kapitalistov. Kultúrny a národný rozmach je zovretý pangermanizmom. Volanie po slobode umlčuje potlačovací aparát vedený nemeckou políciou a nemeckou armádou. Toľko k samostatnosti a slobode Slovenska! Vládny režim a štátny aparát je rozvrátený do základov.
"Vo vláde zúri boj o systém!"
Kirschbaum, generálny sekretár Ľudovej strany, Gardista, 6.január 1940
V tom istom čísle Gardistu sa možno dočítať o hlásení vysokých štátnych hodnostárov, ktorí sa pokúsili o odpor. Píše sa v ňom o presadzovaní diktátu nemeckých agentov v Bratislave. O hrozbách činiteľov odstúpením a vymáhaním Berlína na odstavenie týchto osôb. O rozvrate armády pre diktátorské zásluhy Tuku, Macha a nemeckej vojenskej misie. O výsostnom postavení nemeckých oddielov v armáde a o delení armády podľa náboženstva na spoľahlivých a nespoľahlivých, na evanjelikov a katolíkov, pričom nemecké oddiely sú považované Tukom a Tisom za najspoľahlivejšie pre slovenský národ a majú výsostné právo a postavenie dobyvateľských vojsk v potlačenej kolónii. Pritom toto delenie armády má zaistiť použitie nielen nemeckých vojakov, ale aj slovenských pre vojenské ciele nemeckého imperializmu. Rovnako ako armáda sú nespokojné a rozložené aj bezpečnostné orgány, lebo vidia rozklad a nestálosť režimu, pričom politická protekcia a neschopnosť nadiktovaných šéfov rozkladajú aj štátne úrady. O tomto rozvrate vládneho režimu hovorí aj ostudný koniec HG. Vláda musela kapitulovať pred odbojom celého národa proti povinnému vstupu do HG a zrušila nariadenie o povolávacom vstupe. Gardista rozhorčene priznáva ´, že toto vládne zrušenie vyvolalo rozladenie, lebo verejná mienka je taká, že vyhrali nespokojenci a zakuklenci. Porada opustených vodcov HG v Trenčianskych Tepliciach sa uzniesla podľa Machovho priznania v Gardistovi pripraviť pučistické rozvratné akcie pre podvedenie nespokojného ľudu a pre ostrejší režim.
Je nariadené ešte väčšmi stupňovať krik o revolúcii proti biede, začať šepkanú propagandu o revolúcii na jar, nachystať znovu ľud s protižidovskými heslami, podviesť dedinský ľud vyvlastnením niekoľkých veľkostatkov, a predovšetkým potlačiť každú nespokojnosť ľudu , hlavne činnosť komunistickej strany a práve preto medzi robotníctvom demagogicky hlásať sociálne a revolučné heslá. Takto má byť zachránená Machova zhanobená a rozvrátená Hlinkova garda.
Tento rozvrat režimu potvrdzuje aj rozvrat Ľudovej strany. Vo vedení zúri mocenský boj. Vedenie pre rozpory prestáva existovať a diktatúra Tisa, Kirschbauma, Macha a Tuku v strane len dokončuje toto pustošenie. Po biednych autonomických heslách o záchrane Slovenska sa stráca zjednocujúca myšlienka a sklamané členstvo sa rozchádza so stranou. Noví vodcovia sa začínajú náruživo obohacovať a rozvracajú verejný život korupciami, až je vláda nútená naoko zakročiť proti veľkému vzrastu korupcií štátnych a verejných činiteľov.
Korupcia je však tak rozrastená, že Murgaš, Mach, Hudec a ostatní národní vodcovia si beztrestne chodia po slobode, zvyšok tlače mlčí a o realite vo vnútri vravia len čistky klík, kde jedna vyhadzuje druhú. Taká je jednota v strane, ktorá sa pyšne menovala Stranou slovenskej národnej jednoty.
"Ľud dobrovoľne nechce splniť plán a ciele vlády, a preto musí byť zavedený autoritatívny režim , kde sa budú dávať len rozkazy, a to bez zbytočného snemu, lebo pre Slovákov, dlho usmerňovaných cudzím diktátom, sa najviac hodí diktátorský režim." -
Kirschbaum, Gardista 6.január 1940
Slávny to koniec režimu, vlády i strany. A hospodárske a sociálne následky tohto režimu a nemeckej okupácie?
Hospodárska výroba Slovenska je ovládnutá nemeckým imperializmom.Nemeckí spojenci Tisu, Tuku a Macha okradli Slovensko nielen o zem, ale aj o sklady potravín, šatstva, zbraní, surovín, benzínu, mydla, pšenice atď. Nemecká kontrola a diktát. Výroba, dovoz a vývoz , suroviny, to všetko je pod nemeckou kontrolou a diktátom. Vojnou a blokáciou rozvracaný nemecký imperializmus monopolisticky dobýva suroviny vo všetkých susedných štátoch. Ani slovenské hospodárstvo vlastnými silami nie je schopné udržať tento tlak vojenského rozvratu a podlieha devastácii. Zastavuje a obmedzuje sa výroba pre nedostatok surovín a vlna, bavlna, železo, guma, hodváb, remeň, tuky oleje miznú . Závod jeden za druhým prechádza do moci nemeckých kapitalistov. Zbrojovky sú obsadené nemeckou políciou, železiarne, textilky, celulózky a iné sa ocitajú pod nemeckou správou, kontrolou a mocou. Pod titulom odžidovštenia a za spolupráce Macha, Tuku a Tisa Nemci dostávajú do rúk aj ostatné závody, veľkostatky, lesy a veľkoobchody.
Táto lúpež Slovenska vo všeobecnosti znamená zníženie životnej úrovne slovenského národa. Životné potreby pre robotníka a roľníka zdraželi o 50 až 100%. Sľuby sa však sľubujú naďalej, no nespokojencov , ako naposledy štrajkujúcich robotníkov v Podbrezovej, pozatvárajú buď slovenskí policajti, alebo nemeckí policajti v Považskej Bystrici. Ľudia začínajú chápať, že táto vojna môže mať nedozerné následky, sú nespokojní, netrpezliví s túžbou aktívne sa zapojiť do zápasu o vlastný osud. Do 250 evanjelických kňazov tlmočí nespokojnosť evanjelikov v známom pamätnom liste. Dávajú tým výraz vôle a presvedčenia ľudí, že duchu slovenských dejín je cudzí režim násilia, že Kollárom, Šafárikom a Śtúrom hlásaný Herderov a Hegeloov duch ľudskosti a slobody nepozná spútanie národa vojenskou drezúrou od 6-60 rokov do vazalských služieb utláčateľa a okupanta. Tento duch slovenských dejín je v rozpore s kolaboráciou Tisa a jeho verných nasledovateľov , je duchom ľudských práv, demokratických slobôd a pokroku ľudstva. Veď vodcovia národa sami priznali na sneme po roku jestvovania "samobytnosti" Slovenska, že si ho žiadajú rozpustiť pod tým titulom, že Slováci si pod cudzím útlakom zvykli na diktát, že diktát je v ich národnej povahe, úboho falšujúc najkrásnejšie stránky dejín národa, zaznamenajúce, ako už prvý slovenský poslanec Ľ. Štúr proti tomuto diktátu nad ľudom a za slobodný snem ľudu bojoval na bratislavskom sneme v roku 1848 a ako sa opakoval od tej doby tento požiadavok v každom historickom prehlásení Slovákov. Vôľa ľudu a národa je manifestačne preto tomuto režimu. Slovenský národ sa navždy rozchádza so smutným dielom ľudáckych vodcov, je nepriateľom tohto režimu a hľadá východisko k ozajstnému konečnému národnému a sociálnemu oslobodeniu.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––zdroj:
- Ďuriš, J., Február 1940. Ohlas KSS k slovenskému národu.AÚML ÚV KSS. f.ÚV/1, a.j.21,č.2761, tlač.
- Gardista 6.január 1940.