Mytológia. 1.časť

Mytológia Slovanov vyviera z indoeurópskeho základu podobne ako aj mytológia Grékov, Keltov, Rimanov a Germánov. Tým, že čelila tlaku západnej kultúry a kresťanstva, nemáme písomné pramene, z ktorej možno čerpať jednotlivé mýty. V dnešnej dobe sú pre nás preto veľmi vzácne všetky prvky archaického náboženstva vo folklóre, ktorý sa prenášal z otca na syna.

Písomné pramene, z ktorých možno čerpať pôvodné predkresťanské náboženstvo Slovanov delíme na dva od seba vzdialené regióny. Slovanské Rusko, patriace do byzantského východného okruhu a slovanské Pobaltie patriace do okruhu západného. Materiálna duchovná stránka Praslovanov z archeologických vykopávok je taktiež veľmi chudobná na skúmanie z dôvodu prevahy žiarových hrobov. To, čo sa našlo však poukazuje na rôzne kulty mágie. Viera Praslovanov bola kultom síl prírody, s prežitkom totemizmu, ktorý rozvíjal staršie prvky animistických a magických predstáv. Najvyššiu úctu požíval kult životodárneho slnka. Slnko bolo zobrazované v podobe solárneho kruhu, či v zvieracích podobách ako je býk, kôň, labuť alebo kačka.Ďalším rozšíreným kultom našich pradedov bol kult ohňa, kult Matky zeme, kult hájov a lesov, kult vôd, riek, jazier a prameňov a kult mŕtvych.

Približne v 5.storočí pôvodná praslovanská kultúra naberá obraz v podobe slovanskej včasnostredovekej, pričom je pozorovateľná antropomorfizácia archaických božstiev.