Posledné ilúzie padli - Salzburský diktát /leto 1940/
Po vzniku Slovenského štátu sa v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane profilujú dve krídla - jedno radikálne, požadujúce pokračovanie slovenskej revolúcie a preberanie nacistického vzoru a druhé konzervatívne, ktoré permanentnú revolúciu odmieta. Na jar 1940 tento ideologický a mocenský spor vrcholí. Víťazstvo sa prikláňa na stranu konzervatívcov, hrozí otvorená kríza. Mach tajne podáva demisiu na funkciu veliteľa Hlinkovej gardy, ktorá je podľa nového zákona podriadená prísnejšej kontrole HSĽS. Aj premiér Tuka hrozí demisiou, ale súčasne prijíma k súkromným jednaniam nemeckých emisárov.
Do sporu rázne zasahuje Nemecko - nemecký vyslanec Bernard posiela do Berlína memorandum obsahujúce výhrady k slovenskej politike a demonštratívne opúšťa Bratislavu, čo v diplomatickej reči neveští pre Slovensko nič dobré. A nakoniec koncom júla prichádza pozvanie na návštevu k Hilerovi do Nemeckej ríše. Do Salzburgu cestuje Tiso, Tuka, Gašpar a Mach. S Hitlerom, Joachimom von Ribbentropom a ďalšími nacistickými činiteľmi rokujú o situácii na Slovensku. Nacisti Tisovi fakticky diktujú, aké vládne zmeny má uskutočniť v prospech radikálneho Tukovho smeru. Tiso prijíma nemecký diktát a dáva súhlas na odvolanie pre Nemcov nepohodlného Ďurčanského z funkcie ministra zahraničných vecí a ministra vnútra. Kľúčové miesta v slovenskej politike preberajú Mach a Tuka.
Začína druhá etapa formovania vnútorného režimu Slovenskej republiky, ktorá sa nesie v znamení reakčných radikálnych fašistických síl. Tuka sa vracia zo Salzburgu ako najmocnejší muž Slovenska, necháva zvolať pred Národné divadlo na námestie veľké zhromaždenie a z balkónu divadla vyhlasuje, že nastávajú nové časy pre Slovensko, je koniec polovičatej politiky, nastáva politika nová, do ktorej nebude môcť hocikto hovoriť, a slávnostne vyhlasuje, že na Slovensku bude zavedený slovenský národný socializmus. Šéfom propagandy sa stáva Murgaš, začína šíriť ďalšie demagógie v mene vodcovstva - v konečnom dôsledku však za Nemcov.
Posledné ilúzie padli. Po Salzburgu každý roduverný Slovák má vo veci slovenskej samostatnosti jasno. Ak doteraz hocikto prechovával ešte ilúzie o samostatnosti Slovenska, že Slovensko patrí Slovákom a že jedine Slováci tu pod Tatrami si rozhodujú o svojom vlastnom osude, tak teraz po salzburských poradách týchto ilúzií niet takmer u nikoho. Spolupráca s agentami nemeckého imperializmu privádza oficiálne bez masiek slovenský národ do područia a otroctva Berlína.
Nastávajú časy, v ktorých pôjde o boj na život a na smrť medzi starým kapitalistickým poriadkom a poriadkom novým, so skutočnou slobodou, spravodlivosťou a pokrokom. Na tomto dejinnom vojnovom poli sa musí každý národ zúčastniť osobne. História raz posúdi, na ktorej strane zaujal miesto ten či onen národ v tomto rozhodujúcom zápase. Tisícročná tradícia boja a snaženia slovenského národa za jeho národné bytie však prikazuje, že bojové miesto každého slovenského syna a každej slovenskej dcéry tohto národa je na strane nového sveta, po boku tých síl a snažení, ktoré bojujú za odstránenie vojen, národného útlaku a sociálnej poroby. Slováci nikdy nedopustia, aby bol zneuctený duch našich dejín kadejakou ideológiou rasistickej nadradenosti, ktorá je našej slovenskej prirodzenosti cudzia a odporná. Nikdy nedopustia, aby bol pošliapaný duch ľudskosti, kultúry a národnej znášanlivosti, ktorý na čelné miesto slávnostne vtlačili do našich dejín velikáni národa Štúr, Hurban a Hodža v pamätnom Martine a Mikuláši!
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
zdroj:
- Leták ilegálnej KSS, ktorý po salzburských rokovaniach vysvetľuje ich podstatu a podriadenosť Slovenska hitlerovskému Nemecku. August 1940.AÚML ÚV KSS, f. ÚV/1, a.j.72, č.2616, cyklostyl.