Śtvrtý rok Slovenského štátu

/jar 1943/

Hospodárska situácia na Slovensku je katastrofálna. Priemysel je takmer celý zatiahnutý do vojnovej výroby. Nemci sa zmocnili veľkej časti slovenského priemyslu a všade germanizujú. Napríklad Bratislavské mlyny, ladecké cementárne a celulózka v Ružomberku. Postup je nasledovný. Všade sa najprv prijíma Nemec, a až v krajnom prípade Slovák. Ak sa Slovák zamestná, jeho mzda je o 50% nižšia ako u Nemca za tú istú prácu!

Obchod na Slovensku je dvojaký - legálny a ilegálny. Ceny sú na čiernom trhu mnohonásobne predražené, legálny obchod absentuje nedostatkom vo všetkom. Do Nemecka sa vyváža všetko, čo človek potrebuje na obživu i prežitie. Daňové zaťaženie je taktiež neúmerne zvýšené. Z úrody roku 1942 bolo odovzdaných o 2000 vagónov viac obilnín okupantom. Slovensko zo svojej úrody výdatne živí dve divízie nemeckého vojska a asi 25 000 nemeckých detí, umiestnených na Slovensku.

Nedostatok pracovných síl je značný hlavne v poľnohospodárstve, z dôvodu vojny, kde je narukovaných 5 ročníkov, a ďalej preto, že v Nemecku pracuje cca 100 000 slovenských robotníkov. Hoci sú platy poľnohospodárskych robotníkov veľmi nízke, opustiť miesto znamená tvrdý trest na slobode za sabotáž. Životné potreby v priemere stúpli na cene o 200%. 

Slovenské školstvo trpí nedostatkom kvalifikovaných učiteľských síl. V školách niet uhlia, jedna trieda má z dôvodu nízkeho počtu učiteľov cca 100 žiakov. To sa týka slovenských detí, nemecké deti krízu nepociťujú. Počet nemeckých tried vzrástol zo 150 na 788.

Zo Židov, ktorých bolo na Slovensku 70 000, do 15.februára 1943 do Poľska vyviezli asi 57 000, takže na Slovensku ich zostalo ešte asi 13 000. Do Poľska neboli vyvezení tí Źidia, ktorí majú sobášny zväzok s kresťanom, či tí, ktorí do 14.marca 1939 prestúpili na niektoré kresťanské náboženstvo, či tí, ktorí sú hospodársky nepostrádateľní. V tom, kto zostal zo Židov na Slovensku, hrali hlavnú úlohu úplatky. Deportáciu Židov mala na starosti HG za pomoci četníkov a polície a za poradenstva SS. Pri deportácii boli použité neľudské a brutálne spôsoby, čo Slováci vo všetkých spoločenských vrstvách vcelku odsudzovali. Alexander Mach 7.februára t.r. v Ružomberku vyhlásil, že vláda vyvedie do Poľska aj zvyšok 13 000 Židov a židovských miešancov. Židovský majetok na Slovensku bol odhadnutý úradne na 4 miliardy slov.korún, súkromne na vyše 7 miliárd. Z tohto však členovia HG a strany HSĽS, členovia SS a Nemeckej strany už rozkradli k tomuto dňu na polovicu. Za vyvezenie 57 000Źidov zo Slovenska bolo nútené Slovensko zaplatiť 700 miliónov korún a Nemci ešte žiadajú vrátenie majetku týchto Źidov, z dôvodu, keď boli vyvezení do Poľska, stali sa obyvateľmi ríše. Za jedného Žida Nemci požadujú 50 000 sk.

Polícia a četníctvo na Slovensku je na 90% nespoľahlivé, čo znamená, že je proti Tisovmu režimu. Spolu s pohraničnou strážou sa veľmi pozitívne zaslúžili o prechod ľudí cez hranicu Slovenska do zahraničia. Avšak zamestnanci Ústrednej štátnej bezpečnosti ÚŠB verne slúžia režimu. Sú to oni, kto ustavične zatýka obyvateľstvo zo všetkých vrstiev, takže Ilava a všetky väznice krajských súdov na Slovensku sú doslova preplnené. ÚŠB má dve oddelenia - komunistické a československé. Surovosť pri vypočúvaní podozrivých osôv a väzňov je všeobecne známa. 

Ministerstvo vnútra zriadilo na Slovensku pracovné tábory v Hanušovciach, pri Vranove nad Topľou, v Seredi a pri kúpeľoch Vyhne. Sem sú deportované tzv. asociálne živly - politickí nespoľahlivci, notorici, povaľači, Cigáni, Židia a prostitútky. Výchovné prostriedky v týchto táboroch sú zlá strava, zlé ubytovanie, ťažká telesná práca a nedôstojné neprimerané telesné tresty. 

Hlinkova garda pomaly zaniká. Útek z gardy bol a je masový. Dopomohli k tomu komunisti, ktorí sa za členov prihlásili a gardu zámerne kompromitovali tam, kde mohli, takže rozklad bol nevyhnutný. Za tento rozklad však môžu aj jestvujúce spory Tiso-Mach. Ako vyzerá morálka v HG je vidieť najlepšie z toho, keď začiatkom roku 1943 Hitler požiadal Macha a Tuku o ďalších slovenských vojakov. Vtedy Mach ako hlavný veliteľ HG vyzval gardistov, aby sa na východný front hlásili dobrovoľne. Ako títo jeho výzvu poslúchli je vidieť z toho, že na celom Slovensku sa prihlásilo dohromady 57 mužov. Toľko o morálke HG na Slovensku. 

Nemci majú na Slovensku svoje vojsko v Malackách a okolie a v Kremnici a okolie. Medzi týmto vojskom v poslednom čase prišlo k viacerým samovraždám. Tento jav je znakom šíriacej sa demoralizácie v tejto armáde. 

Na Slovensku ruských zajatcov niet, sú tu Francúzi, ktorí utiekli z Nemecka a slovenská vláda ich internovala v Trnave a v Topoľčanoch. 

Na východnom fronte Slováci majú Rýchlu brigádu, jednu Zaisťovaciu divíziu a niekoľko menších jednotiek pomiešaných medzi Nemcami. Slovenskí vojaci na 90% považujú túto svoju účasť na boji proti Rusom za veľké násilie a krivdu, ktorá bola proti nim spáchaná. Vojaci, vracajúci sa z frontu vydávajú svedectvo o nesmiernej brutalite Nemcov voči civilnému obyvateľstvu na východnom fronte, i to, ako sami odmietli bojovať, ničili zbrane a strelivo, nestrieľali do ľudí ale do vzduchu. Sú však znásilnení a preto i nútení túto prácu robiť ďalej, ak majú rodiny na Slovensku, kto mal však možnosť, ten prebehol na opačnú stranu. Vo vojsku je nálada všeobecne protinemecká. Na Slovensku sa vie, že niektorí vyšší dôstojníci-Slováci sa veľmi brutálne správali na ruskom fronte. Podplukovník Kokšík v rámci Zaisťovacej divízie v okolí Žitomíra dal vypáliť a vyvraždiť niekoľko ukrajinských dedín pod rúškom, že vyničil partizánov. Odvtedy je Zaisťovacia divízia vystavovaná partizánskym útokom a mstia sa všade, kde môžu. Napríklad v Ovruči partizáni zabili 65 slovenských vojakov. Generál Turanec počas svojho pobytu na ruskom fronte si zasa nečestným spôsobom zhromažďoval zlato a cenné predmety, ktoré si doviezol domov. 

Národ doma sleduje  činnosť čsl.vlády v Londýne. K tejto vláde chová úprimnú dôveru a hlboko verí, že mu obstará oslobodenie spod jarma nacistov za pomoci spojencov a Červenej armády. Národ má taktiež dôveru k Śtátnej rade, československému rozhlasu, čsl.zahraničnej tlači. Verí, že tieto orgány splnia svoju úlohu čestne. Zvláštnej pozornosti sa teší čsl.zahraničná armáda a z nej hlavne letci. Národ sa však neobmedzuje len na sympatie a súhlas so zahraničným odbojom, ale súčasne sám koná to, čo sa za daných pomerov konať dá. 

POSTAVENIE POLITICKÝCH STRÁN NA SLOVENSKU PO VZNIKU KLÉROFAŠISTICKÉHO ŠTÁTU:

1/ Republikánska strana sa reprezentuje československy, z vedúcich ľudí agrárnej strany aktívne proti režimu pracujú : F. Ruppelt a P. Macek. Tí, čo československy ešte cítia , ale pre návrat ČSR nepracujú a proti ľudáckemu režimu nijako nebojujú sú Štefánek, Botto, Štunda, Teplanský a J. Zeman. Aktívne proti režimu pracujú J. Ursíny a K. Rybárik, ale sú stúpencami 6.okt,1938. Dnešnému režimu verne slúžia poslanci J. Petrovič, Š. Blažek, V. Husárek a Zaťko, a to z dôvodu, aby nestratili materiálne výhody, ktoré od ČSR dostali. Z mladších pracovníkov otvorene zradili V. Moravčík, J. Benko, F. Lednár a M. Hanko.
2/ Strana československých národných socialistov v skutočnosti zmizla. Jej bývalí príslušníci Slováci až na úradníctvo však zostali verní ČSR. Poslanec strany čs. národných socialistov Lukáč prestúpil do HSĽS a je dnes poslancom slovenského snemu, režimu robí úctihodné meno.
3/ Sociálnodemokratická strana si zachovala verný voličský káder medzi robotníctvom. Z vedúcich I.Markovič je v Dachau a I.Dérer v Prahe, odkiaľ pracujú proti terajšiemu režimu na Slovensku. Bývalý poslanec Benda sa o verejný život nezaujíma a jeho syn s vedomím svojho otca pracuje a vydáva sa za Nemca.
4/ Strana československých národných demokratov z podobných príčin ako strana československých národných socialistov zmizla. M.Ivanka je v Prahe a pracuje proti režimu.
5/ Československá strana lidová prešla i s Mičurom a celým aparátom na Slovensku do HSĽS. Mičur bol za to povýšený za prezidenta najvyššieho súdu.
6/ Živnostenská strana prešla celá rovnako ako lidová i s poslancom Liškom do HSĽS, kde sa stal poslancom slovenského snemu a generálnym riaditeľom cukrovaru v Nitre a zbytkovým statkárom v Pate. Za zradu príslušníci ŽS boli bohato odmenení pri arizácii.
7/ Komunisti na Slovensku ostali verní svojim ideálom, ako voliči, tak i vedúci. Všetci sú veľmi činní proti terajšiemu režimu na Slovensku i za cenu najprísnejších perzekúcií.
8/ Voliči sú väčšinou už skoro sýti autonómie a separatizmu. Z vedúcich M.Vančo a V.Černák sú úplne a nekompromisne pre terajší ľudácky režim na Slovensku.
9/ Karpathendeutsche Partei s Karmasinom na čele od roku 1939 značne vzrástla následkom núteného vstupu všetkých Nemcov a špekulačne dobrovoľného vstupu niektorých Čechov a Slovákov. Momentálne je morálka na zostupe pod vplyvom udalostí na východnom fronte i z obavy, čo sa stane, keď Nemci vojnu prehrajú .
10/ Maďarská národná strana je stále v rušnej práci hlavne propagandistickej, ktorej konečným cieľom je pripojenie Slovenska k Maďarsku. Hlavne sa aktivuje poslanec J.Esterházy.
11/ Slovenská ľudová strana má vo svojom voličstve asi 50% tých, ktorí sú za ČSR a jednotu, a asi 40% tých, ktorí sú za autonómiu v rámci ČSR. Len zbytok, t.j ľudia, ktorí týmto režimom získali osobne - arizátori, zbytkári, rýchle povýšení úradníci, často bez kvalifikácie a pod. - sú ešte pre dnešný klérofašistický režim. Za ČSR sa nikto z vedúcich ľudí neexponuje, k tejto myšlienke je najbližšie iba Sokol. Niektorí z nich (Moravčík, Sidor, Ćarnogurský, Holý, Klinovský a p.) ktorí vidia, že znovuutvoreniu ČSR sa nedá zabrániť, začali v poslednej dobe falošne prejavovať akúsi snahu o činnosti pre ČSR, aby si zaistili akú-takú beztrestnosť. K tým, ktorí sa netešia žiadnym sympatiám utláčaného národa na Slovensku a musia byť za svoje jednanie súdení a príkladne potrestaní patria Tuka, Mach, Tiso, Murgaš, Ďurčanský, Kubala, Korper, spisovateľ Milo Urban, Tido J.Gašpar.



––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

zdroj:

  • Správa V.Radakoviča o vývine udalostí na Slovensku od roku 1938 v oblasti hospodárskej, sociálnej, školstva. brannej a politickej. 1943, 15.február.FMZV-ADO, L.A,T, KR.52, strojopisný prepis
  • Správa V.Radakoviča o politickom, hospodárskom a kultúrnom postavení klérofašistického slovenského štátu. 1943, marec8-9, Istanbul. FMVZ-ADO, LA, KR.52, strojopis
  • Správa V.Radakoviča o zmenách v postavení politických strán na Slovensku po vzniku klérofašistického slovenského štátu. 1943, marec 10. Istanbul. FMZ-ADO, LA,K.R. 52 strojopis
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky