Perún a Veles

Mýtus vraví, že svet v svojich počiatkoch bol premnožený posvätným dubom, ktorého konáre a kmeň predstavovali živý svet neba a smrteľníkov, korene zasa podsvetie a sprevádzanie duší do ríše mŕtvych. Perún ako symbolom žijúceho sveta, neba a zeme, v podobe

orla sediaceho na vrchole stromu strážil celý svet. Hlboko v koreňoch stromu bolo miesto jeho brata Velesa, často v podobe hada alebo draka, boha podsvetia, ktorý neustále provokoval Perúna tým, že kradol jeho dobytok a dokonca aj deti. Perún sa ho rozhodol napadnúť zhora bleskami a silnou búrkou. Veles pred ním ale utekal tak, že seba samého premieňal na rôzne zvieratá, alebo sa skrýval za stromy a domy. Ľudia presne vedeli, kedy je Veles nablízku podľa toho, kde Perún udrel svoj blesk. Nakoniec sa Perúnovi podarilo poraziť Velesa tak, že ho zahnal až do jeho podsvetia a tým obnovil poriadok vo svete. Potom sa vrátil na vrchol stromu sveta a odovzdal posolstvo svojmu bratovi v koreňoch: "Ну, там твое место, там сабе будь ! " (Na! tam tvoje mjesto! Tam sabje bud! Tam je tvoje miesto! Tam zostaneš!). Táto veta pochádza z Bieloruskej ľudovej povesti z dávnych čias.

Perún

Perún - vládca zeme, boh búrky, blesku a hromu, ochranca pred zlým a symbol spravodlivosti.Zobrazuje sa ako muž drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdí na voze ťahanom kozlom alebo lieta po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho zbraňou je plamenná hromová sekera, ktorú ak hodí, zaznie hrom a ohnivý luk, ktorým metá ohnivé strely - blesky. Pri prvom hrmení prichádza na pomoc slnku Koliadovi, ktorý každoročne od Zimného slnovratu vedie zápas s nespútanými živlami, ktoré dokáže premôcť až zjari a oslobodzuje zem. Perún zjari leje na zem živú vodu v podobe jarých dažďov. Na jeseň zamyká bránu Irie a odchádza na odpočinok do svojho sídla na Altyrskej hore.

Perun je ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa túla zemou, šíri žiaru letného slnka, rozháňa mraky a roztápa sneh. Polia zlých ľudí zasypáva krúpami. Z Ruska sú známe obrady privolávania dažďa, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancuje v magickom kruhu. Tanec a pitie boli dôležitou súčasťou ruského kultu Peruna. V Kyjeve hral istú dobu tiež rolu politického božstva, jeho významný chrám tam stál až do 10. storočia

Perún ako zosobnenie boha Triglava s protivníkom Černobogom zvádza večný súboj o zlaté vajce. Nie je len vládcom Zeme, ale aj jej ochrancom, rovnako ako je ochrancom a strážcom zlatého vajca, do ktorého sa opätovne uložil na spánok praotec Rod.

V čase vojen je ochrancom vojakov a strážcov. Preto je aj bohom vojny, zbraní a bojového umenia. V Irii má funkciu roztáčača Svarogovho kolesa, ktorým hýbe celý svet. Ako vládca na Zemi obdaruváva ľudí životom a silou, ale aj trestá za ich viny. Dohliada na dodržiavanie zákonov na zemi.V prírode ho symbolizuje dub ako najsilnejší zo všetkých stromov. (Do dubov udrie najviac bleskov.) Všetky duby zasiahnuté bleskom sa stávajú posvätné. Perúnovi sa obetovali býci. Jeho symbol je ležatý kríž - X. Z dní mu je zasvätený štvrtý deň týždňa, čiže štvrtok . Jeho magickým číslom je sedmička.

Je otcom Časboga a bohov Rugevita, Porevita a Porenuta. Jeho ženou je bohyňa jari - Vesna.

Perúnovo meno pozostáva z koreňa per-(prát, biť ,tĺcť ) a zosilňujúcej koncovky -un; podľa oblasti sa líšilo: Perun(Rus), Parom(Slovensko), Piorun(Poľsko), Perkunas(Litva), Perkons(Lotyšsko). Okrem Slovanov ho uctievali aj Balti a pre Varjagov (Vikingov) žijúcich na slovanských územiach zastupoval Thora.

Perún bol hlboko vrytý do ľudského povedomia a ani kresťanstvu sa ho nepodarilo vymazať. Doteraz sa napr. kľaje: "do Paroma". Zvlášť v Rusku bol jeho kult veľmi silný a pretrvával dlho aj po celkovej christianizácii krajiny.Mnohí bohovia po sebe zanechali značné stopy o svojej obľube, ale ani jeden nebol tak známy, ako práve Perún. Jeho kult bol taký silný, že až dodnes sa zachovalo množstvo pozostatkov aj v súčasnej kultúre.Perún sa spomína v mnohých starých spisoch, najmä v staroruských, kde môžeme nájsť zmienky o jeho sochách a modlách. Často sa jednalo o sochy veľkých rozmerov, ktoré boli bohato zdobené.

Historik Nestor roku 980 uvádza, že v Kyjeve a Novgorode stála Perúnova modla z tvrdého dreva, mala železné nohy a výzdobu z drahokamov. Doklad kultového miesta, obetišťa, priniesli archeologické vykopávky v rokoch 1951 -52 pod vedením V. V. Sedova.

Na severe bývalej Kyjevskej Rusi, blízko Novgorodu, na mieste zvanom Peryň, bola nájdená kruhová priekopa s ôsmimi výklenkami, v ktorých horieval oheň a v centre ktorej sa nachádzala jama po idole. Podľa zdrojov stáli Perúnove modly na niektorých miestach až do polovice 12. storočia.

Perún stál i v čele kyjevského panteónu, až kým sa knieža Vladimír z politických dôvodov obrátil na kresťanstvo a nechal Perúnovu modlu vláčiť na konských chvostoch, pričom ho dvanásť chlapov bilo palicami. Nasledovne bola jeho socha rozsekaná a hodená do Dnepra. Podobne skončila aj Perúnova socha v Novohrade.

Cirkev sa snažila potlačiť Perúnov kult tým, že jeho funkcie preniesla na proroka Eliáša, a tak vznikol "Iľja gromovnik".

Veles