Na prahu nových revolučných bojov

/leto 1943/

Slovensko stojí na prahu nových revolučných bojov. Anglo-americké , meštiacko-demokratické vládne kruhy z obavy pred totálnym víťazstvom proletárskej revolúcie na celom svete síce vydobili po dohode zo Sovietskym zväzom rozpustenie Kominterny ako záruku, aby ZSSR nemohlo zasahovať do vnútropolitických záležitostí povojnových európskych štátov, ale to neznamená, že táto myšlienka upadá.
Na východnom fronte sa rozpútala veľká rozhodujúca bitka, ktorú začali Nemci po dôkladných prípravách a koncentrácií svojich vojsk na jedno miesto, aby mohli prelomiť ruský front a demonštrovať svoju silu pred celým svetom. Táto veľká nemecká ofenzíva však po troch dňoch stroskotala a Červená armáda prešla do protiútoku so svojimi bodákmi a pancierovými zbraňami rozpútala svoj boj na celý front.
Táto drtivá sila Červenej armády učí premýšľať už aj nemeckých, rumunských či iných vojakov na fronte, že v Rusku nie je ich miesto ničiť duchovné a materiálne hodnoty ich kultúry. Každý si začína uvedomovať, že nepriateľa treba hľadať inde - vo svojej zemi! Dnes každý vidí, že Hitler je iba bábkou, hovorcom nemeckej buržoázie, kapitalistov, bankárov, zbrojárov, veľkostatkárov a iných vojnových štváčov. Morálka nemeckej armády preto klesá a už sa nepozdvihne ani pod výstrelmi SS a gastapa, ktorí strieľajú a ženú do boja svojich unavených vojakov.