Pravá tvár koloniálnych predstáv

/jar 1939/

- Protektorát Čechy a Morava

Územie našej vlasti po 15. marci 1939 začína spoznávať pravú tvár koloniálnych predstáv sformulovaných H. Göringom ešte v októbri 1938. Na čelo nemeckej civilnej správy českých krajín je dosadený Hitlerom ríšsky protektor K.von Neurath, ktorý spolu s gestapom, SD- bezpečnostnou službou a s predstaviteľmi tzv.oberlandratov, na ktoré je krajina rozdelená, uskutočňuje najbrutálnejšiu fašistickú diktatúru. Česká autonómna protektorátna správa na čele s bábkovým prezidentom E.Háchom úplne závisí od nacistov. Cieľom Nemecka v českých krajinách a na Slovensku je začleniť celý ekonomický a ľudský potenciál do služieb ríše, najmä jej vojnových plánov. Politický diktát, priame ovládnutie ekonomiky nemeckými podnikmi, arizácia širokej vrstvy kolaborantov z radov priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, obchodu, finančného života, živnostníctva a inteligencie - to všetko slúži účelu, i keď forma, prostriedky, taktika nacistov sú v oboch krajinách odlišné.

Pripravený model nového poriadku v Európe sa začína pomaly črtať. Jeho jadro tvorí vznik Veľkonemeckej ríše, obývanej príslušníkmi vyššej árijskej rasy, ktorá podľa Hitlera je vyšším zákonom určená ovládať všetky ostatné národy, žiť z ich materiálnych zdrojov a zabezpečovať nemeckým monopolom pozície, aké v dejinách kapitalizmu nemali ešte obdobu.
Niekoľko týždňov po okupácii sa presadzuje línia tradičnej imperialistickej nadvlády, opierajúcu sa o spoluprácu s domácimi kolaborantami, ktorá má zabezpečiť hlavne hospodárske vykorisťovanie krajín. Zdrojom všetkej moci v protektoráte je okupačná správa, ktorú reprezentuje ako priamy Hitlerov zástupca - ríšsky protektor.

Hlavným nástrojom nacistického teroru sa stáva Geheime Staatspolizei - gestapo ( tajná štátna polícia). Na území protektorátu vznikajú dve jej riadiace centrá - v Prahe a v Brne. Súčasne existuje Sicherheitsdients - bezpečnostná služba, ktorá zabezpečuje spravodajské úlohy nacistickej strany. Policajné úlohy ešte plnia Kriminalpolizei - Kripo a ochranná polícia Schutzpolizei - Schupo. Nezávisle od nich pôsobí vojenská spravodajská služba - abwehr.
Zatiaľ čo Sicherheitsdients a abwejr majú zabezpečovať nepriateľskú činnosť a vypracúvať súhrné spravodajské správy, gestapo má odporcov fašizmu nielen odhaľovať, ale zároveň vyšetrovať a likvidovať. V strede týchto represívnych zložiek nacistického okupačného aparátu je všetka protifašistická činnosť, najmä ilegálna činnosť Komunistickej strany Československa.
Súčasne so zavedením okupačného štatútu vo verejnom živote, v školstve a kultúre nacisti presadzujú v protektoráte aj fašistický vojnový systém riadeného hospodárstva vrátane nútenej práce a lístkového prídelového zásobovania obyvateľstva. V dôsledku militarizácie hospodárstva je veľká časť podnikov zlikvidovaná alebo začlenená do monopolistických nemeckých zoskupení. Postupný proces včleňovania ekonomiky českých krajín do nemeckého hospodárstva bol zavŕšený 1.októbra 1940 zrušením colnej hranice medzi protektorátom a Nemeckom.

Okupačný režim v českých krajinách je fašistickým kolonizátorských typom diktatúry, ktorá používa na realizáciu svojich plánov najbrutálnejšie metódy. Konečným cieľom nacistickej politiky je úplná germanizácia českých krajín, ktoré sa majú stať trvalou súčasťou Nemecka. (V roku 1940 schválil Hitler tajný dokument, na základe ktorého sa mala časť českého národa postupne ponemčiť, časť vysídliť a časť zlikvidovať. Hoci sa tento plán mal zrealizovať až po skončení vojny, aby jeho okamžité uskutočňovanie neohrozilo chod vojnového hospodárstva, začali ho nacisti aplikovať už počas vojny.) Ohrozovanie národnej existencie, fašizácia všetkého života, zhoršovanie životnej úrovne najširších vrstiev pracujúcich, likvidácia demokratických politických a odborárskych práv - to všetko má vplyv na stupňovanie odporu robotníckej triedy a ostatných pracujúcich proti nacistickým okupantom. Aby sa nenarážalo na odpor, ktorý by mohol zneisťovať a podnecovať k rebélii spoločnosť, príkazy nacistov tlmočia národu tí, ktorí mali ešte pred nedávnom akú takú dôveru časti českého národa a Hitler necháva najvyššie národné úrady v ich rukách. Je to samozrejme ale okupačná moc, ktorá všetko riadi a diriguje. Prezidentom zostáva naďalej Hácha, muž, ktorý zneuctil všetky zákony a pošliapal ústavu republiky vlastnej krajiny. Ministri protektorátnej vlády vykonávajú svoje funkcie len z poverenia protektora. Vládna a štátna moc ústami K.H.Franka je odvodená z moci ríše. Protektorát Čechy a Morava nie je subjektom medzinárodného práva. Všetky medzinárodné zmluvy, ktoré Nemecko uzatvára, platia automaticky i pre protektorát. V mestách a dedinách sú dosadzovaní nemeckí starostovia, podniky, ústavy, sociálne inštitúcie, vysoké školy - všetko pod taktovkou nemeckých komisárov. Buržoázne politikárčenie tiež prináša svoje plody a nimi sa za cenu servilnej služby okupantom dokážu držať nad vodou rôzne typy bezcharakterných zbabelcov, pokútnych neuznaných talentov, lúzy, egoistov, karieristov, obmedzencov, ktorí v tragédii národa vidia príležitosť na svoje uplatnenie.

Háchovci sú ochotní kolaborovať za každých okolností, hoci pre istotu ešte udržiavajú kontakty aj s benešovskou emigráciou, keby náhodou plán tisícročnej tretej ríše predsa len skončil o čosi skôr. Pre tieto odbojové aliby zakladajú Národné súručenstvo, zlepenec, ktorý si zachováva chrabré politické pozície pre každú eventualitu: víťazstvom Nemcov vo vojne Národné súrečenstvo sa postará o zachovanie pokoja v prospech okupantov, prehrou Nemcov Národné súrečenstvo ako vyvolená koalícia so skúsenosťami uchváti moc. Okupanti sledujú toto pechorenie s posvätnou zhovievavosťou, keďže nijako nie sú ohrozené ich pozície, práve naopak, užitočnou servilnosťou sa vytvára zdanie akéhosi českého autonomizmu. Ak niekto predsa len posunie latku trocha vyššie ako by bolo žiadúce, nacisti ho jednoducho zlikvidujú.

Aktivita háchovcov počas okupácie nielen v prenasledovaní komunistov sa zapíše do dejín čiernymi písmenami. Svoju podlú zradu a svoje služby Hitlerovi drzo nazývajú českou reálnou politikou. Nikdy by Nemci nedostali z Čiech toľko zbraní, toľko surovín a toľko potravín, keby museli celú štátnu a hospodársku administratívu vykonávať sami a keby to nerobili háchovci - za Nemcov a pre Nemcov.

- Slovenská republika

Zatiaľ, čo si nacisti svoje záujmy v českej časti rozbitej republiky zabezpečili priamou okupáciou, na Slovensku sa rozhodli využiť ochotu ľudákov dať krajinu a jej ľud do rúk ríše. Týmto krokom získavajú bez akéhokoľvek väčšieho úsilia nadvládu nad územím so strategickým významom pre vojnové plány namierené proti Poľsku a ZSSR. Keďže na Slovensku netreba aplikovať žiadny donucovací aparát, pozitívne plody žne i propagandistická kompenzácia negatívnych ohlasov rasistického postoja k slovanským národom vo svete.
Nikto nepochybuje, že pri jeho kolíske stojí Nemecko. Slovensko je okrem USA medzinárodne uznávaným subjektom a navonok nesie všetky znaky štátnosti - v Bratislave úradujú ministerstvá a úrady, pred palácom prezidenta v parádnych uniformách stojí vybraná jednotka slovenskej armády, funguje četníctvo, polícia, administratíva, snem. Slovensko je samostatné colné územie, uzatvára obchodné zmluvy, má svoju menu. Napriek vonkajším prejavom suverenity , napriek akcentu štátnej a národnej samostatnosti, je satelitným štátom plne slúžiacim záujmom nacistickej ríše. Nacisti ho v tomto postavení udržiavajú jednak priamou kontrolou vnútornej a zahraničnej politiky prostredníctvom svojho vyslanca v Bratislave, vojenskej misie, nemeckých poradcov (beráterov) v dôležitých politických a hospodárskych úradoch, ale aj ďalšími spôsobmi - ovplyvňovaním jednotlivých skupín ľudáckeho politického tábora.

Systém priamej kontroly zakotvoval základný dokument upravujúci vzťahy slovenského štátu a Nemecka - tzv. ochranná zmluva (Schutzvertrag) z 23.marca 1939. Nový štát dal ňou svoju nezávislosť a integritu pod ochranu ríše, pričom sa v rozsiahlej miere vzdal svojej suverenity tým, že nacistom umožňoval zriadenie tzv.ochrannej zóny medzi hranicami protektorátu a východným okrajom západoslovenských Karpát. Vojenskú právomoc tu prevzali orgány nemeckých ozbrojených síl. Kontrolu v slovenskej armáde si nacisti zabezpečili v zmluve o budovaní slovenských ozbrojených síl v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou. Podobná formulácia o úzkej zhode poznačila aj líniu zahraničnej politiky slovenského štátu. Zmluvu dopĺňal tajný protokol o ekonomických otázkach, ktorým sa Slovensko v zahraničnom obchode, v menových otázkach a napokon v samej koncepcii rozvoja národného hospodárstva dostáva celkom do područia Nemecka.

Štátna samostatnosť Slovenska má aspoň čiastočne zakryť nemeckú okupáciu českých krajín a na čas hrá dôležitú úlohu v nemeckej hre, izolácii ďalšej vyhliadnutej obete - Poľska, ktoré odmietlo nemecké návrhy na odstúpenie Gdanska. Nacisti pozorne sledujú upevňovanie závislosti klerofašistického slovenského štátu od Nemecka vo všetkých oblastiach. Vo svetle týchto skutočností paradoxne vyznievajú slová prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisu na zasadnutí snemu v Ružomberku v októbri 1939 :

"Slovenský štát bude strážcom, aby mozole slovenského robotníka, hospodára a podnikateľa, um slovenského politika, literáta a umelca, synovia a dcéry slovenských matiek, životy slovenskžch úradníkov a vojakov nikdy viac neboli otrocky zneužívané k zveľadovaniu cudzieho života ... "

V tejto prvej etape svojej existencie klerofašistický štát využíva sociálnu demagógiu, lebo na obyvateľstvo mohutne pôsobia nacionalistické heslá . Nacionalizácia a arizácia rozširujú vrstvu stredných podnikateľov, zintenzívňuje sa hospodársky život, očakáva sa sľúbená pozemková reforma, sľubuje sa ideálna práca v Nemecku.

Výpovede slovenských robotníkov, ktorí sa vracajú z práce z fašistického Nemecka však vravia o iných podmienkach a ťažkom údele Slovákov ako je prezentované propagandou. Čierna káva bez cukru, malý kúsok chleba, zemiaky, omáčka, občas kúsok mäsa - to je denný prídel stravy slovenského robotníka pracujúceho podľa zmluvy teoreticky 10 hodín denne, ale prakticky o mnoho nezaplatených hodín viac. Už v júni 1939 sa vracajú z Nemecka prví robotníci, ktorí rozčarovaní realitou podávajú smutné svedectvo na policajných riaditeľstvách svojich okresov.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

zdroj :

Boj a revoluce 1938-1945, Praha 1965, str.44
Šverma, J. : Vybrané spisy, Praha 1955 str.326
Lipták, Ľ.: Príprava a priebeh salzburských rokovaní roku 1940 medzi predstaviteľmi Nemecka a Slovenského štátu, Historický časopis, roč. XIII, 1965, č.3
Zasadnutie snemu v Ružomberku, október 1939, reč Jozef Tiso
Akten zur Deutschen Auswärtigen Politik 1918-1945, c.d., VI, dokument č.40
Lipták, Ľ.: Ovládnutie slovenského priemyslu nemeckým kapitálom 1939-1945, Bratislava 1960, str.90
Fotokópia originálu - Vrátenie sa slovenských robotníkov z Nemecka, Nádražná stanica, Žilina 4.6 1939, Č.j 351/39