Krycie meno REPKIN

/jeseň 1943/

15. mája 1943 po predchádzajúcej spolupráci s partizánmi a po úmysle orgánov slovenskej armády postaviť pred vojenský súd prechádzajú na stranu ruských partizánov z posádky Jelsk: kapitán Repkin - Nálepka Ján, pob. vel. pluku 101, npor. pech. Lysák Imrich, spravodajský dôstojník pluku, a por. pech. Katin - Petro Michal, zbroj. a vozatajský dôstojník pluku so svojim sluhom voj. Benkovičom Petrom. Prechod je dohovorený s veliteľom partizánov sojedinenia gen. maj. Saburovom, ktorý už osobne menovaných očakáva v obci Remezi, 12 km od Jelska. Po srdečnom stretnutí a rozbore situácie celý štáb s doprovodom odchádza do obce Gnojnoje, okr. Jelsk, kde je štáb jelských partizánov otriadu.

Na druhý deň je presun do obce Bujnoviči a deň na to priamo do obce Kartiniči, vedľa ktorej sa v lese nachádza hlavný Saburov stan. Na 18. mája doobeda zvoláva gen. Saburov do svojho stanu na poradu celý svoj štáb aj všetkých troch dôstojníkov. Po uvážení situácie generál Saburov predkladá dve možnosti . Prvou možnosťou je odlet do Moskvy a vstúpenie dôstojníkov do československej voj. jednotky pluk.Svobodu. Druhou možnosťou je založenie vlastného samostatného československého partizánskeho otriadu z dôvodu, že po odchode dôstojníkov by mohlo chcieť prejsť na stranu partizánov aj ich mužstvo, pričom dáva prísľub svojej plnej pomoci i pomoci Moskvy. Kapitán Ján Nálepka, krycím menom Repkin berúc do úvahy nečestnosť jednania, ak by dôstojníci odišli do Moskvy a ponechali by svojich mužov pri prebehnutí ich vlastnému osudu, sa rozhoduje pre založenie československého otriadu. Celý akt založenia je prevedený ihneď v prítomnosti vojakov, ktorí buď sami už prešli, alebo boli zajatí partizánmi a zostali v ich radoch aj bojovať. Zároveň je prijatý návrh a urobené prípravy, aby celá skupina mohla odísť bližšie k slovenským posádkam pracovať propagačne medzi mužstvom a nabádať ho k prechodu do československého otriadu. Tak vzniká v máji 1943 prvý československý partizánsky oddiel v ZSSR a Ján Nálepka sa stáva jeho veliteľom.

Vojaci sa chystajú k prebehnutiu za svojim kapitánom. Dňa 19. mája ráno vyráža z Kartiniči skupina slovenských a ruských partizánov vybavená rádiostanicou, pod Jelsk. Ako stredisko je určená obec Alexandrovka, 15.km západne od Jelska. Celá skupina sa rozdeľuje do troch menších skupín, ktoré majú za úlohu s určenými im posádkami nadviazať spojenie a pracovať propagačne. Podarí sa zatiaľ však prebehnúť len trom, pretože podozrievaví Nemci plán odhalia. Divízny rozkaz slovenského vedenia znie - potrestať dezertérov, ktorí prejdú k partizánom, najtvrdším trestom. Takí dôstojníci budú odsúdení k smrti, ich majetky a majetky ich rodín zhabané, ich rodiny vystrieľané. Gen. Čatloš je nútený priletieť k divízii a 101.pluku a osobne riešiť otázku dezercie na stranu partizánov ako medzi dôstojníckym zborom, tak aj pred mužstvom. Do posádok sa však už dostávajú prvé letáky s výzvou k prechodom. Majú veľký morálny účinok aj ohlas najmä u mužstva, ktoré ich hromadne číta a po prečítaní odovzdáva veliteľovi pluku, aby sa vyhli vyhrážkam v rozkaze o okamžitom neodovzdaní letákov. V mnohých prípadoch si letáky vojaci ale odkladajú ako preukaz pri prechode. Dôstojnícky zbor, hoci bol naklonený tejto myšlienke, nemá z rôznych príčin až takú silu akú majú vojaci, a tak prebiehajú len silní jednotlivci alebo menšie skupinky. Ich prechody sú vždy spojené s priamym nebezpečím života.

Slobodník Martin Korbeľ. Sám sadá do tanku a pri prvej príležitosti prechádza na stranu partizánov. Zlý terén sa však postaral o to, že pri prechode riekou s tankom zapadá . Nedarí sa mu tank vytiahnuť, lebo lietadlá nad ním sa zúrivo púšťajú do boja. Jediné, čím sa môže brániť sú dva guľomety vyňaté z tanku. Obec Remezi, ležiaca 200 metrov od riečky je zbombardovaná.

Od tej doby veliteľ pluku podniká ešte ostrejšie kroky proti podozrivým zo styku a prechodu k partizánom, avšak Slovákov už nemá čo zastaviť. Oddiel, ktorý sa zaslúži o rozšírenie protifašistického hnutia medzi slovenskými vojakmi a boja po boku sovietskych partizánov proti fašizmu príde o svojho veliteľa o pár mesiacov, pri hrdinských bojoch za oslobodenie ukrajinského mestečka Ovruč 16. novembra 1943, vo veku 31 rokov.

Z denníka o činnosti partizánskeho oddielu Jána Nálepku sa o tomto smutnom dni možno dočítať nasledovne:

"16. november 1943.
O 9.00 hod ďalší pohod stále smerom južným a juhozápadným. Pochod otriadu smeroval na Ovruč. Už zďaleka vidieť Ovruč ako horí, a každú chvíľu detonácia, čo Nemci vyhladzujú sklady a dôležité budovy.
O 13.30 hod príchod do obce Piešťanica. V obci Piešťanica odstavený oboz otriadu a pod velením kapitána Nálepku - Repkina začal otriad útok na Ovruč zo smeru od obce Lukiški a po ľavej strane rieky Norinki.
Sila československého partizánskeho otriadu, ktorá útočila na mesto Ovruč, bola v počte 62 osôb bojaschopných. Úloha otriadu: dobytie mosta na ceste Ovruč-Korosten, pri postupe na most bol kladený veľký odpor zo strany nemeckej, sila stráže na moste bola asi 30+30 mužov, ktorí boli privolaní na pomoc k obrane mosta. Obrana mosta bola silne vyzbrojená KPUV, mínomet, V.P. a iné ľahké zbrane.
O 16.00 hod dobytý a obsadený most československým partizánskym otriadom. Zacyhtená bola väčšia korisť, a to : náboje, míny, delové náboje a mnoho granátov a iného streliva, mimo toho potraviny, múka, soľ a tiež šatstvo a iné rôzne veci.
Straty nepriateľa na moste, niekoľko mŕtvych a ranených, ktorých nepriateľ pri ústupe zabral.
Vlastné straty pri dobytí mosta, ranený vojak Pliško Štefan.
Ďalší postup československého partizánskeho otriadu do mesta Ovruč. V mestee všetko horí a sem tam padne výstrel a medzitým silné detonácie. ´Dalej útok celým mestom, bez prekážky sa dostal československý partizánsky otriad až pred nádražie, kde ešte mal nepriateľ svoje pozície. Pri útoku a dobýjaní nádražia nepriateľ zahájil silnú paľbu z bunkrov a okopov. Československý otriad na povel kapitána Nálepku-Repkina bojoval s nepriateľom až do posledného patróna, pričom dal kapitán rozkaz ustupovať. Boj bol nerovnomerný, nepriateľ silne ozbrojený a počtom 1 bataliónu držal obranu nádražia. Československý otriad i pri tak veľkej presile narobil protivníkovi veľké straty. V dôsledku toho nepriateľ bol nútený odstúpiť.
Vlastné straty v boji o nádražie : 5 mŕtvych - kapitán Nálepka-Repkin Ján, vojak Krčula Ondrej, vojak Michalík Matúš, vojak Krištofík Fabian a Ukrajinec Paškevič Andrej a 5 ranených v boji o nádražie - desiatnik Belaj Eduard, desiatnik Mikočko Martin,vojak Krpelan, vojak Hudák Ondrej a vojak Pustovka.
Otriad po boji sa stiahol do obce 3 km od Ovruče. Previedlo sa ošetrenie ranených a bol rozkaz nocovať.
20.november 1943
Otriad v meste Ovruč. Pochovanie nášho veliteľa otriadu a našich padlýćh kamarátov : kapitán Nálepka-Repkin Ján, vojak Krištofík Fabian, vojak Michalík Matúš, vojak Krčula Ondrej a vojak Paškevič Andrej. Pochovaní sú v parku mesta Ovruč. Účasť na pohrebe veľká zo strany veliteľskej i zo strany mužstva. Československý otriad vzdal poctu a zaspieval hymnu padlým hrdinom.
Večná pamäť hrdinom padlým v boji proti nemecko-fašistickým vrahom. "

Prvý partizánsky československý otriad na požiadanie zvyšku mužstva, ktoré sa jednomyseľne vyjadrilo, že chce zostať bojovať pod československou vlajkou je dopravený podľa ich želania do armády plk.Svobodu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--

zdroj:
Denník o činnosti partizánskeho oddielu Jána Nálepku, 1943 august-november., Zbierka PH, inv j.6, strojopis AÚML ÚV KSS