V duchu národných buditeľov

/jar 1942/

V čase, keď Červená armáda ženie viac ako 4 mesiace nemecké vojská na západ, Tiso, Tuka a Mach slúžia oduševnene Hitlerovi a ženú slovenskú silu na front. Hitler žiada, aby Slováci obetovali všetko pre jeho nový svetový poriadok. Ten poriadok, ktorý Slovákom prináša len nešťastie, biedu a potupu. Žiada ďalšie pracovné sily do Nemecka, aby otročili pre nemecké vojnové potreby, pre predĺženie nemeckej hitlerovskej vojny. Slovenský robotník je tak nútený vyrábať v pote tváre zbrane, ktorými sú strieľaní jeho slovanskí bratia. Generál Čatloš sľubuje Hitlerovi ďalšie tisíce mladých slovenských životov, ktoré majú byť vrhnuté na tie najnebezpečnejšie úseky frontu, kde Nemci sú Červenou armádou najviac bití a nesú na životoch najväčšie straty.

Mnohí Slováci však odmietajú a nechcú bojovať proti slovanským bratom. V duchu národných buditeľov ako sú Kollár, Štúr, Vajanský, kráčajú v ich šľapajach v hrdinskom boji proti fašistom, za svornosť Slovanov, za slobodu Slovákov. Slovenskí vojaci, slovenskí chlapci dezertujú z armády so zbraňou v ruke a stavajú sa do prvých radov národného boja za oslobodenie. Rusi ich prijímajú ako svojich bratov.

Prípisy Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o dodržiavaní predpisov pri zaisťovaní komunistov podávajú pravidelne tajné dôverné príkazy ako naložiť so zaistenými - a to bez meškania eskortovať do zaisťovacieho koncentračného tábora v Ilave. Výňatky z pravidelných mesačných hlásení o politickej a hospodárskej situácii z hľadiska zásobovania robotníkov, zamestnanosti a činnosti ilegálnej komunistickej strany z jari 1942 tiež nie sú potešujúce. Robotníci, ktorí pracovali v Nemecku sa hromadne vracajú domov a nemajú úmysel sa vrátiť. Obyvateľstvo sa sťažuje na oneskorený prídel múky, niet masti, maslo, bravčové mäso. Dodávka cukru je znížená na 750 g na mesiac, krmivo pre dobytok takmer žiadne. Ľudia sa málo starajú o politické veci a zostávajú apatickí. Aspoň navonok. Zmýšľanie obyvateľstva sa mení - čoraz zreteľnejšie badať účinky z rozhlasových správ z Londýna a iných staníc. Navonok sa toto zmýšľanie prejavuje veľmi opatrne, no medzi sebou si názory bez obavy vymieňajú. Tým je rozdvojenie obyvateľstva po stránke politického zmýšľania postupne viac a viac zreteľnejšie. Robotníctvo sa súhrnom všetkých udalostí začína viac a viac prikláňať ku komunizmu.

Vlna perzekúcií prinútila ohrozených ľudí ,podieľajúcich sa na akejkoľvek forme národnooslobodzovacieho boja, ukrývať sa v horách. Hitlerovský fašizmus nie je silný a nebezpečný iba preto, že má k dispozícii zbrane celej Európy, ale aj preto, lebo rafinovaným spôsobom využíva hospodárske možnosti ním okupovaných a podriadených krajín. Slováci začínajú chápať, že ak si chcú zabezpečiť skutočnú slobodu národa, musia sa sami zapojiť do posledného a rozhodujúceho boja proti nenávidenému fašizmu. Na Slovensku je táto cesta obzvlášť zložitá, lebo nacistická mašinéria má vlastný aparát udávania a perzekúcie udaných ľudí sú nemilosrdné, s fatálnymi následkami pre celé rodiny.

V novembri roku 1941, keď vstúpil klérofašistický štát do Paktu proti Kominterne, sa perzekúcie zostrili natoľko, že bolo potrebné vypracovať systematický plán na ochranu ľudí prenasledovaných režimom. Dokument Organizačný štatút Bojových jánošíkovských družín, dokončený v apríli 1942, je výslednicou práce tohto cieľa i manuálom.

Prvá bojová jánošíkovská družina na Slovensku vznikla začiatkom roku 1942. Založili ju komunisti na Pirnagovom vrchu v chotári Vinné, okres Michalovce. Aktérmi tejto skupiny boli Pavol Boroš z Vinného a Ladislav Szabó z Humenného v ilavskej väznici v prvej polovici roku 1941. V lesoch pod Vihorlatom sa koncom roka 1941 a začiatkom roku 1942 ukrývalo niekoľko občanov z okresov Michalovce a Humenné, ktorí tvorili jadro BJD na čele s Pavlom Borošom. Koncom marca 1942 sa k nim pridalo 18 občanov židovského pôvodu, ktorí zutekali pred deportáciou. Dňa 7. apríla 1942 celú skupinu prepadla žandárska hliadka a po tejto akcii skupina prestala existovať. Všetci boli zajatí okrem Pavla Boroša, ktorý sa ukrýval v lesoch Vihorlatu, kde aj neskôr zahynul. Táto BJD trvala krátko, no napriek tomu vo vývoji protifašistického hnutia na východnom Slovensku jej prináleží čestné a významné miesto.

Po zatýkaní v apríli 1942 odchádza s Osohovým súhlasom do Malých Karpát koncom mája 1942 desaťčlenná skupina pod vedením Jaroslava Hlinenského, skupina dostáva meno revolučného básnika Janka Kráľa. Hoci zápasí s ťažkosťami v horách, usiluje sa v rámci svojich obmedzených schopností nielen cvičiť svojich ľudí na boj, ale aj politicky nasmerovať obyvateľstvo podhorských obcí. Začiatkom júna táboria pod Častou, v júli začína presun na stredné Slovensko. Po udaní miestnym poľovníkom 17. júla skupinu zadržala trojica chtelnických žandárov. Partizáni skončili vo väzení a väčšina z nich sa napokon dostala do transportu 250 väzňov do Mauthausenu, ktorý vypravili z Bratislavy 19. februára 1945.

Na strednom Slovensku sa stáva zárodkom budúceho partizánskeho hnutia bojová jánošíkovská skupina pod vedením L.Exnára v banskoštiavnických horách v okolí Sitna. Jej jadro tvoria ilegálni komunisti a stáva sa spoľahlivou bázou odboja na celom území Banskej Štiavnice, kde sa postupne pripájajú okresy Nová Baňa, Kremnica, Krupina a Zvolen. Okrem organizačnej práce rozvíja skupina i rozsiahlu masovopolitickú činnosť. Je to zásluha tejto skupiny, že si svojou autoritou postupne vybudovali postavenie základne, na ktorú sa napájali v národnooslobodzovacom boji všetky vrstvy "zdola", to znamená robotníci, roľníci, mládež, inteligencia, vojaci i dôstojníci.

Iným významným centrom neskoršieho partizánskeho hnutia na strednom Slovensku sa stáva Horná Nitra. Organizovaním prvej ozbrojenej družiny je poverený A.Grznár a ďaľšiu ozbrojenú skupinu vytvára F.Hagar. Obe skupiny s pomocou straníckych organizácií okresov Prievidza a Topoľčany nadväzujú styk s niektorými vojenskými posádkami, od ktorých získavajú výbušniny a zbrane.

V roku 1942 postupne vznikajú aj menšie ozbrojené družiny v okresoch Kremnica, Brezno a Nová Baňa. Základne sa budujú aj v oblasti Nízkych Tatier v oblasti Čertovice a Ľupče, Gelnici, v Trebišovskom, Sečovskom a Vranovskom okrese. Celkovo je v prvej polovici roku 1942 v bojových jánošíkovských družinách sústredených približne 500 partizánov. Tieto prvé jánošíkovské družiny sú odrazovým mostíkom začínajúceho partizánskeho ozbrojeného ľudového hnutia v zložitom období protifašistického zápasu a pýchou našej vlasti.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

zdroj:

Leták s prejavom M.Čulena na II. všeslovanskom kongrese, vyzývajúci do boja proti klérofašistickému režimu na Slovensku.
Prípis Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o dodržiavaní predpisov pri zaisťovaní komunistov. ćislo : 11026/4-1942 ÚŠB., 27.apríl 1942 ,. ŠOKA Trebišov č.441/1943, cyklostyl, originál
Výňatky z pravidelných mesačných hlásení o politickej a hospodárskej situácii z hľadiska zásobovania robotníkov, roľníkov a činnosti ilegálnej komunistickej strany. 1942, apríl, Bratislava., ŠOBA Bratislava, Ž.ú. III, č.352/42 prez.,strojopisný prepis
Pravidelné mesačné hlásenie okresného úradu o politickej situácii a jej vývinových tendenciách, zaslané ÚŠB. číslo 32/1942 prez, 1942, 1.máj Senica., ŠOBA Bratislava, Ž.ú III, č.352/42 prez., strojopis, originál
Výňatok z pravidelnej mesačnej správy okresného úradu o hospodárskej situácii a činnosti komunistickej strany, zaslanej ÚŠB., 1942, jún, Bratislava., ŠOBA Bratislava, Ž.ú. III, č.352/42, prez, strojopisný prepis
Odkaz Benešovho kancelára Smutnému domácemu odboju z 21. augusta 1939, f.30 a.j 16., f.40 a.j 28/15., f.38 a.j 174
Sidor, K.: Slovenská politika na pôde pražského snemu II, Bratislava 1943, str.262.